FERENČUHOVÁ, Bohumila: BOHDAN PAVLŮ. Politická biografia 1883 – 1938. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, Historický ústav SAV, 2021, 511 strán, fotografie v texte, pramene a literatúra, menný register. ISBN978-80-224-1885-0.
Záujemcom o dejiny československých légií osobnosť Bohdana Pavlů iste netreba podrobnejšie predstavovať. Napriek tomu sme doteraz nemali okrem článkov a menších pojednaní podrobnú monografiu, ktorá by priblížila jeho život a dielo. Túto medzeru v odbornej literatúre vyplnila renomovaná slovenská historička Bohumila Ferenčuhová , ktorá pôsobí od roku v Historickom ústave SAV. Zameriava sa na novšie všeobecné dejiny. Je autorkou množstva odborných článkov a významných publikácií ako Sovietske Rusko a Malá dohoda (1988), Slovensko a svet v 20. storočí (2006) a Francúzsko a slovenská otázka 1789 – 1989 (2008). Je tiež editorkou a spoluautorkou kolektívnych prác Francúzsko a stredná Európa 1867 – 1914, Milan Rastislav Štefánik a česko-slovenské zahraničné vojsko (légie) (2014) a mnohých ďalších. Koncom roka 2021 vydala rozsiahlu monografiu o jednom z najvýznamnejších slovenských novinárov, československých politikov, vojakov a diplomatov – Bohdanovi Pavlů, ktorý by po trojici vedúcich česko-slovenských predstaviteľov prvého odboja T. G. Masarykovi, M. R. Štefánikovi a E. Benešovi nepochabne patril na ďalšie miesto v poradí.
Pavlů pochádzal zo stredne zámožnej roľníckej rodiny z moravskej obce Spešov (okr. Blansko), ale jeho rodičia sa neskôr presťahovali do Dolných Držkoviec v Uhorsku (dnes okr. Bánovce nad Bebravou). Bohdan bol pokrstený ako Theodor, ale neskôr začal používať počeštený tvar svojho krstného mena – Bohdan. Po štúdiách na gymnáziu v Uherskom Hradišti študoval na Právnickej fakulte Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe. Tam sa angažoval v študentskom spolku Detvan a v Českoslovanskej jednote. Autorka v podtitule skromne uvádza, že ide o „politickú biografiu“, ale jej záber je nepomerne širší ako len oboznámiť nás so životopisom Pavlůa. Čitateľ tejto naozaj monumentálnej publikácie, akú si však život a dielo Pavlů (dnes bohužiaľ už polozabudnutého) aj vskutku zaslúži, prináša podrobné informácie aj o pomeroch v školstve v Predlitavsku, o pomeroch v Uherskom Hradišti a problémoch zriadenia českej strednej školy – najprv súkromnej a neskôr zoštátnenej, ďalej od školského roku 1902 – 1903 o štúdiu na Právnickej fakulte Karlo-Ferdinandovej univerzity v Prahe, tam pôsobiacich profesoroch a tiež o aktivitách Pavlů mimo školy. Okrem prednášok z právnych disciplín Pavlů navštevoval aj prednášky profesora T. G. Masaryka na Filozofickej fakulte, kde sa bližšie oboznámil aj s problematikou vtedajších sporov o realizmus.
Pavlů bol už svojím pôvodom z moravského Slovácka od začiatku ovplyvnený aj myšlienkami česko-slovenskej vzájomnosti, ktoré sa prehĺbili a utvrdili kontaktom s Čechmi, Moravanmi a Slovákmi počas jeho štúdií v Prahe. Ferenčuhová podrobne rozoberá aj túto problematiku, zoznamuje s hlavným predstaviteľmi hnutia a ich aktivitami. Pražský pobyt Pavlůa zoznámil nielen s Masarykom, ale aj s Milanom R. Štefánikom, s ktorým mal neskôr v rokoch Veľkej vojny zohrať významnú úlohu pri organizácii a pôsobení Ruskej légie v Rusku.
Významnú kapitolu predstavuje aj Pavlůov pobyt ako vojaka v Pešti v rokoch 1904 – 1905, jeho novinárske počiatky a zoznámenie s vtedajšími slovenskými vlastencami. V rokoch 1906 – 1907 navštevoval prednášky na budapeštianskej právnickej fakulte a súčasne pracoval v redakcii Hodžovho Slovenského týždenníka. Vďaka Milanovi Hodžovi získal Pavlů aj akési zázemie v Pešti, keď mohol pobývať priamo v redakcii, čo bolo v jeho finančných problémoch nie bezvýznamnou pomocou.
Pavlů mal od začiatku ambície byť akýmsi spojovacím článkom medzi Slovenskom a Čechmi. Preto od toku 1904 pravidelne informuje českú spoločnosť o dianí na Slovensku najprv v pravidelnej rubrike v časopise Čas vydávaný Janom Herbenom. Jeho ideovú náplň však určoval Masaryk. Pavlů spolupracoval aj s Revue Naše Slovensko. Po tragických udalostiach v Černovej pomáhal zorganizovať prednášku Andreja Hlinku najprv v Prahe na Žofíne a potom aj v ďalších mestách v Čechách a na Morave. Pavlů si od úradov vymohol aj povolenie na rozmnožovací stroj ktorým v rokoch 1908 – 1910 vydával z poverenia ústredného výboru Českoslovanskej jednoty bulletin Slovenská korešpondencia. To všetko bola veľmi dobrá škola pre budúceho redaktora Čechoslováka v Rusku.
Po vypuknutí vojny Pavlů narukoval ako práporčík do rakúsko-uhorskej armády, ale bol už na jeseň 1914 zajatý a v Tarnowe vstúpil do Českej družiny ako jeden z tzv. novodružiníkov. Vtedy sa začala veľmi významná kapitola jeho života ako redaktora novín Čechoslovák a spoluorganizátora čs. dobrovoľníckeho vojska v Rusku a napokon aj plnomocníka čs. vlády pre Ruskú légiu. Časť pamätníkov z radov légií a tiež autorov rôznych povrchných článkov vníma Pavl Pražský pobyt Pavlůa zoznámil nielen s Masarykom, ale aj s Milanom R. Štefánikom, s ktorým mal neskôr v rokoch Veľkej vojny zohrať významnú úlohu pri organizácii a pôsobení Ruskej légie v Rusku.
Časť pamätníkov z légií a tiež niektorí autori povrchných článkov vnímajú Pavlůa veľmi kontroverzne. Vyčítajú mu hlavne podporu Kolčaka a ďalšie kroky najmä pri presadzovaní Štefánikovho nariadenia číslo 588, ktoré však v skutočnosti Ruskú légiu zachránilo a naštartovalo evakuáciu z Vladivostoku. Ferenčuhová sa tejto zložitej problematike nevyhýba a približuje ju na základe archívnych dokumentov so snahou o maximálnu objektivitu.
Po návrate do Československa pôsobil Pavlů v diplomatických službách až do svojej tragickej smrti v máji 1938. Autorka svoju rozsiahlu monografiu rozdelila do troch častí ktoré príznačne nazvala: Mladosť (ss. 15 – 98), Mužnosť (ss. 101 – 256) a Múdrosť ( ss. 259 – 427).
Knihu si záujemcovia môžu objednať na adrese Vydavateľstvo Veda SAV, Bratislava, v cene cca 18 – 19 eur. Publikácia bude aj v kníhkupectvách, ale za vyššiu cenu – cca 25 eur.
Ferdinand Vrábel
