So sJanko Fuska smutocnamútkom v srdci sme prijali správu, že nás navždy opustiil prof. Ing. Ján Fuska, DrSc., ideový otec a spoluzakladateľ Nadácie Milana Rastislava Štefánika, dlhoročný predseda a čestný predseda jej správnej rady, živá encyklopédia a autor množstva publikácii o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, neúnavný propagátor Štefánikových myšlienok, pripomínateľ jeho prínosu k zaradeniu Slovákov medzi svojbytné európske národy a šíriteľ jeho stále aktuálneho ideovného a morálneho odkazu. 

Práve vtedy, keď sme si spoločne v podvečer 4. mája 2021 pripomínali položením vencov výročie Štefánikovho tragického úmrtia, už nemohol byť medzi nami, vtedy sa už vydával na poslednú cestu do večnosti.  

Naposledy sa s Jankom Fuskom prídeme rozlúčiť a vyjadriť úctu jeho pamiatke v utorok 11. mája 2021 o 13:30 hod. na Vrakuňský cintorín v Bratislave. 

Česť jeho pamiatke. 

 

Pavel Šesták, správca Nadácie Milana Rastislava Štefánika

 

 

Za prof. Ing. Jánom Fuskuom, DrSc.

 Symbolicky, 4. mája 2021 (v deň, keď zomrel aj Štefánik), nás zastihla smutná správa o odchode významného slovenského chemika a  farmakológa, jedného z  popredných zakladateľov Nadácie Milana Rastislava Štefánika v Bratislave profesora Jána Fusku (1928 – 2021). Dlhé roky pôsobil na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Postupne sa vypracoval na popredného československého odborníka na problematiku biosorbentov, založených na báze mikrobiálnej biomasy, schopnej absorbovať urán a prvky uránrádiového radu. Neskôr sa zaoberal problematikou látok s potenciálnymi protinádorovými účinkami, ktoré izolovali z jáchymovských uránových baní. Ich výskum bol úzko spätý s tzv. „jáchymovskou chorobou z ožiarenia“. V roku 1978 bol preradený na Katedru chémie a technológie životného prostredia ako zástupca vedúceho katedry. Na Katedru biochemickej technológie sa opäť vrátil v roku 1983. V rokoch 1968 až 1970 prednášal ako externista na PrF UK v Bratislave predmet Antibiotiká. V rokoch 1978 až 1982 prednášal predmet Toxikológia, hygiena a bezpečnosť práce na CHTF SVŠT. Za realizáciu vlastných patentov a z nich plynúcich úspor bol viackrát vyznamenaný, naposledy ako Zaslúžilý vynálezca.

 Profesor Fuska sa vo vedeckej oblasti venoval výskumu biologicky aktívnych prírodných látok najmä mikrobiálneho pôvodu. Viac ako dvadsať rokov svoj výskum zameriaval na potenciálne cytostatiká a imunosupresíva.  So svojimi spolupracovníkmi izoloval viac ako 30 metabolitov, z nich 10 nových antibiotík. Mimoriadnu pozornosť si  zaslúži najmä antibiotikum vermikulín s osobitými imunomodulačnými (imunosupresívnymi) účinkami, ktoré bolo syntetizované v mnohých svetových laboratóriach. V rámci vedeckej spolupráce strávil v rokoch 1972 a 1973 mesiac na Ústave nových antibiotík ALV v Moskve a v roku 1979 bol na krátkom študijnom pobyte na State University of Iowa v USA. S obidvomi inštitúciami sa rozvinula vedecká spolupráca, ktorá pokračovala mnoho rokov a výsledkom boli spoločné publikácie. Závery dosiahnuté v oblasti protinádorového výskumu prezentoval na medzinárodných kongresoch a sympóziach vo forme prednášok v Prahe, Londýne, Aténach, Zürichu, Moskve, Budapešti a v USA. Ďalšie výsledky boli publikované vo vedeckých periodikách (115 prác), v zborníkoch (20 prác) a kryté 47 patentami. Je spoluautorom 2 monografií, 3 učebníc a 27 záverečných správ.

  Profesor Fuska bol vychovávaný v duchu národného uvedomenia. Značnú časť svojho voľného času venoval činnostiam spojených s osobnosťou jedného z najvýznamnejších Slovákov v našich národných dejinách gen. Dr. Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Bol jeho obdivovateľom a Štefánikovo heslo: „Veriť – milovať – pracovať“ sa stali aj jeho životným krédom.  Obdivoval Štefánikovu húževnatosť, cieľavedomosť a národnú zanietenosť, ktorá vyústila do procesu oslobodenia a jeho pričinením aj vznikom Československej republiky. Zaujímavosťou je, že istý čas býval aj v Štefánikovom rodnom dome na Košariskách.

 Fuska sa stotožnil so Štefánikovými myšlienkami o vede a jej poslaní. Aby sa šírili Štefánikove myšlienky a mravné zásady zorganizoval založenie Nadácie Milana Rastislava Štefánika so sídlom v Bratislave a stal jej predsedom. Má veľký podiel na rekonštrukcii Mohyly M. R. Štefánika na Bradle a stal sa reprezentantom svedomia národa v tomto procese. Aktívne sa  podieľal na znovupostavení Pamätníka Milana Rastislava Štefánika – diela Bohumila Kafku, súsošia, ktoré v roku 1938 bolo umiestnené pôvodne v Bratislave na Námestí Republiky (dnes Námestí Ľ. Štúra) pred Redutou. Tento pomník bol v neskorších rokoch oboma nasledujúcimi totalitnými režimami – hnedým aj červeným – postupne zdevastovaný a napokon celkom odstránený.

 Súsošie Štefánikovej sochy a leva bolo symbolom vzniku Československej republiky, a teda aj našej štátnosti a obnovenie pamätníka symbolizuje akt historickej spravodlivosti voči Štefánikovi. O pamätníku vydal aj publikáciu a takisto spracoval aj knihu o Štefánikových sochách, bustách a tabuliach doma aj vo svete: Pamätník Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Vznik a znovupostavenie (spolu s kolektívom autorov)  a Milan Rastislav Štefánik žije v národe. Zaslúžil sa aj o vydanie publikácie Nezabudni sa obzrieť. Výsledky činnosti nadácie a jej smerovanie 1993 – 2003.

 Aby sa so Štefánikovou osobnosťou mohla zoznámiť i široká verejnosť spolupracoval na librete a následne na realizácii putovnej výstavy pod názvom M. R. Štefánik – astronóm, vojak, diplomat. Putovnú výstavu videli vo všetkých mestách na Slovensku, ako aj v Prahe, Belehrade a v ďalších mestách. Výstava splnila vynikajúce služby z pohľadu národného povedomia počas prezentácie v Srbsku.

 Profesor Fuska bol autorom a realizátorom myšlienky umiestnenia pamätnej tabule M. R. Štefánika v budove rektorátu STU v Bratislave a v TU v Košiciach pri príležitosti 60. výročia vzniku Vysokej školy technickej Milana Rastislava Štefánika, ktorá bola v roku 1937 zriadená  v Košiciach a neskôr sa presťahovala do Bratislavy. Je spoluautorom návrhu Pamätnej medaile M. R. Štefánika – L. Weissovej, ktorú vydala Nadácia M. R. Štefánika spolu s vládou SR a ktorá sa udeľuje predovšetkým členom zahraničného diplomatického zboru, členom vlády, predstaviteľom spoločenského života za šírenie mravného odkazu M. R. Štefánika. Je autorom knižnej publikácie Milan Rastislav Štefánik v myšlienkach a obrazoch, paralelne vydanej v jazyku slovenskom, francúzskom a anglickom.

 Napísal viacero článkov do časopisov Legionářský směr, Bojovník, Bradlo, Lidové noviny, Verejná správa, a pod., a súbor článkov zameraných na spoločenskú problematiku: O našej veľkosti a úpadku; Hľadanie pravdy vo vzdelávaní; Čo od teba očakáva spoločnosť?, Neutopíme sa v alibizme?. Vážnosť slova; Pravda v nás; Sekularizácia a jej možné príčiny a dôsledky; Fakulta na okraji mesta; Viac demokracie; Štefánik – typ evanjelického vzdelanca; Štefánik a jeho mravné ideály atď.

Ferdinand Vrábel

Zdroje:

http://schs.chtf.stuba.sk/Archiv/Materialy%20SCHS/Osobnosti/Fuska.pdf


Joomla developer