So s
mútkom v srdci sme sa v piatok 13. marca 2026 rozlúčili s našim priateľom, kolegom a známym, PhDr. Ferdinandom Vráblom, členom Správnej rady Nadácie Milana Rastislava Štefánika. Opustil nás navždy, po dlhodobom ťažkom stave, v nedeľu 8. marca 2026. Okrem najbližších a členov správnej rady nadácie ho prišli na poslednú cestu odprevadiť jeho bývalí kolegovia z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, Kolektívu projektu Dni Milana Hodžu a najmä širokej rodiny Československej obce Legionárskej a Sokolov z Prahy, Valašského Meziříčí a Bratislavy.
Feďo, ako ho volali tí, ktorí ho mali možnosť bližšie spoznať, im ostane vrastený hlboko v spomienkach a srdciach. Ako chodiaca historická encyklopédia bol vždy pripravený pohotovo a fundovane odpovedať na otázky zvedavcov.
Pavel Šesták, správca Nadácie Milana Rastislava Štefánika
Vážené smútiace zhromaždenie,
pripadá mi neľahká úloha i česť, rozlúčiť sa v mene Nadácie M. R. Štefánika s našim zosnulým dlhoročným kolegom, členom našej Správnej rady nadácie PhDr. Ferdinandom Vráblom.
V živote sú chvíle, o ktorých vieme že prídu, no predsa nás ich príchod prekvapí. Smrť je tou deliacou čiarou, tým konečným účtom života, ku ktorému už nie je možné nič pridať ani upraviť. Smrť je banálne jednoduchá a nekompromisná vo svojej jednoznačnosti, spravodlivá pre svoj rovnaký meter pre všetkých a milosrdná, lebo z pamäti života vyberá spomienky. Tie malé kamienky, z ktorých sa skladá mozaika človeka. PhDr. Ferdinand Vrábel absolvoval odbor archívnictvo na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Zaoberal sa novšími dejinami, slovenským národným obrodením, prvou svetovou vojnou, československými légiami, prvou Československou republikou, vzťahmi Čechov a Slovákov a postavením národností v ČSR. Publikoval viacero štúdií a článkov o uvedených témach. Mimoriadne cenné sú jeho knižné publikácie ako je populárno náučná kniha – encyklopédia „První republika 1918-1938“. Jeho kniha „Vlastenci a hrdinovia“ uzatvára autorskú trilógiu („Splnený sen“ a „Zápisky legionára“) venovanú dokumentovaniu a historickej analýze okolností a súvislostí vzniku Československa. Každá z troch častí na základe štúdia primárnych prameňov priniesla objavné pohľady na naše dejiny žité a tvorené pred vyše 100 rokmi. Predošlé slovenské politické režimy sa snažili vymazať z pamäti národa spomienku na československé légie – o to väčšiu hodnotu má tento autorský počin.
Príchod PhDr. Ferdinanda Vrábla, nášho Feďa, do nadácie ako člena správnej rady bol pre nás osviežením práve rozšírením pohľadu na M. R. Štefánika ako zakladateľa légií a tým československej armády, ako historicky mimoriadne významného príspevku pre štátnosť našich dvoch národov Čechov a Slovákov. Jeho pričinením sme nadviazali pevné kontakty s Československou obcou legionárskou a boli sme spoluúčastníkmi osláv významných výročí. Pomáhal pri realizácii projektu Legiovlaku, ktorý sme ako pojazdné múzeum bojov légií v Rusku mohli prezentovať po železnici na celom Slovensku. Dodnes pokračuje dohodnutá spolupráca pri obnovovaní hrobov legionárov a pamätníkov na Slovensku.
Je len veľmi ťažko možné priblížiť celé aktívne pôsobenie PhDr. Vrábela v našej nadácii, no možno jednoznačne povedať, že z jeho aktivít môžeme pri činnosti nadácie stále čerpať. Pre nás zostane trvalým vzorom korektného, zodpovedného a aktívneho človeka. Bol mimoriadne pracovitý a húževnatý a pritom aj skromný a vysoko čestný človek.
Milý Feďo, úprimne Ti ďakujeme za všetko čo si pre Nadáciu M. R. Štefánika urobil a sľubujeme, že Tvoje dielo budeme aj naďalej dôstojne rozvíjať a prezentovať. Aj keď v tejto smutnej chvíli zostáva už len povedať posledné zbohom, v našich myšlienkach i srdciach sa svetlá spomienka na Teba naďalej uchová.
Česť Tvojej pamiatke!
Dušan Bakoš, predseda Správnej rady Nadácie M. R. Štefánika
Hluboce nás zasáhla zpráva o úmrtí PhDr. Ferdinanda „Fedi“ Vrábela, slovenského historika a publicisty, bývalého člena Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, odborníka na československé dějiny a odboj, a také aktivního člena Československé obce legionářské. Vždy veselý bratr Feďo nás opustil v neděli 8. března 2026 ve věku 77 let.
Čest jeho památce, poděkování za jeho práci, a upřímnou soustrast jeho blízkým.
Ferdinand Vrábel se narodil 4. listopadu 1948 v obci Radzovce, okres Lučenec, na jižním Slovensku. V roce 1967 ukončil Střední všeobecně vzdělávací školu Boženy Slančíkové-Timravy v Lučenci, načež pokračoval ve studiu na Karlově univerzitě v Praze, kde si vybral obor archivnictví. Od dob svého středoškolského studia se zajímal o historii, zejména o středověk a dějiny husitského a bratřického hnutí v okolí Lučence a o dějiny národního obrození. Později svůj zájem zaměřil na novější dějiny, předně slovenské národní obrození, první světovou válku a československé legie, boje s Maďary z roku 1919, vztahy mezi Slováky a Čechy, a postavení národnostních menšin v první Československé republice. K uvedeným tématům publikoval několik knih a mnoho vědeckých i popularizačních článků v časopisech. K jeho nejvýznamnějším publikacím patří "Sarajevský atentát. Následnícky pár a Slovensko" (2014), "Zápisky legionára - Jozef Honza-Dubnický" (2014), "Slováci v československých légiách" (2018) a "Splnený sen. M. R. Štefánik a vznik Československa" (2018), "M. R. Štefánik očami detí a pre deti" (2018) nebo "Vlastenci a hrdinovia. Slováci v prvom odboji" (2021). O historii československých legií napsal řadu příspěvků do časopisů Vojenská história, Bradlo, Legionářský směr, Historická revue a Vojnová kronika. V roce 2009 se stal členem Jednoty Československé obce legionářské v Českém Brodě, později také členem Republikového výboru ČsOL. Následující roky organizoval cyklistické přejezdy mezi rodištěm Milana Rastislava Štefánika v Košariské a rodištěm Tomáše Garrigue Masaryka v Hodoníně, kterých se účastnili Češi i Slováci. Tato krásná akce je moderním propojením jedinečných česko-slovenských vztahů, přičemž směry jízd se pravidelně střídají. Ferdinand Vrábel tuto tradici nejen založil, ale také se jízd pravidelně účastnil. Nevynechal také většinu zahraničních poutí Československé obce legionářské, zvláště těch směřujících na Slovensku k připomínce bojů roku 1919. V tomto ohledu bylo zásadní i jeho členství ve správní radě Nadácie Milana Rastislava Štefánika, která se díky jeho přičinění stala hlavním partnerem ČsOL (a následně i Ministerstva obrany České republiky) v aktivitách na území Slovenské republiky. Díky tomu se na Slovensko několikrát vypravil Legiovlak a zahájila se čile běžící rekonstrukce a evidence válečných hrobů. Na mapování vojenských hrobů a pomníků se podílel i coby spolupracovník a člen Spolku pro vojenská pietní místa (vets.cz). Poslední roky byl v důchodu a působil jako nezávislý publicista, účastnil se besed se studenty a širokou veřejností. Byl velice přátelský a skromný. Poslední roky jsme mohli být v kontaktu pouze prostřednictvím dobrého přítele Pavla Šestáka z Nadácie MRŠ, neboť náhlé zdravotní problémy dovedli bratra Feďu do péče bratislavských lékařů. Věřili jsme, že už bude lépe a brzy se znovu sejdeme. O to více nás čerstvá zpráva o jeho odchodu silně zasáhla.
Jiří Filip, tajemník Československé obce legionářské, Praha
Odišiel PhDr. Ferdinand Vrábel - História bola jeho splneným snom
Dňa 8. marca 2026 sa navždy uzavrela kniha života človeka, ktorý sa natrvalo zapísal do sŕdc tých, ktorí ho milovali, ale aj do dejín slovenskej a českej historiografie.
Ferdinand Vrábel sa narodil 4. novembra 1948 v obci Radzovce v okrese Lučenec na južnom Slovensku. Jeho otec, pôvodom Slovák, bol mäsiarom, matka, pôvodom Maďarka, predávala v obchode. Feďo či Ferko, ako ho najbližší a priatelia oslovovali, bol najmladší z troch bratov. Pomerne skoro sa v rodnom slovensko-maďarskom prostredí stretol s národnostnými nezhodami, avšak dané prostredie ho zároveň vybavilo jazykovo, čo neskôr zúročil pri svojej práci historika.
Jeho túžba po poznávaní sa prejavila už v detskom veku, keď ako malý chlapec presedel celé hodiny nad atlasom, objavoval neznáme miesta a túžil ich navštíviť. Obdivoval ľadový hokej a istú dobu ho sám hrával. Prázdniny trávil u starých rodičov v krásnej Trnave. Jeho obľúbenou detskou hračkou bol vláčik a neskôr, už ako uznávaný odborník na dejiny československých légií práve vlakom – Legiovlakom – precestoval v rokoch 2015 až 2020 veľkú časť Čiech a Slovenska. Tieto cesty boli súčasťou prezentačných podujatí Československej obce legionárskej, v ktorej pôsobil ako člen Republikového výboru.
V roku 1967 absolvoval Strednú všeobecnovzdelávaciu školu Boženy Slančíkovej Timravy v Lučenci, kde ho veľmi oslovila história. Pri rozlúčke so strednou školou spievali abiturienti ruskú pieseň „Počuť zvončekov hlas neustále, letí trojka a práši sa za ňou, a tak milo sa ozýva v poli hlas“, ktorú mal veľmi rád.
V štúdiu pokračoval na prestížnej Karlovej univerzite v Prahe, z ktorej ponuky si vybral študijný odbor archívnictvo. Ako študent miloval návraty vlakom domov na Slovensko v čase začínajúcich sa letných prázdnin, sprevádzané vôňou pokosenej trávy.
Už od čias stredoškolského štúdia sa zaujímal o dejiny stredoveku, dejiny husitského a bratríckeho hnutia v okolí Lučenca ako aj o dejiny národného obrodenia. Neskôr sa začal venovať prvej svetovej vojne a československým légiám, bojom s Maďarmi v roku 1919, vzťahom medzi Slovákmi a Čechmi a postaveniu národnostných menším v prvej Československej republike.
K spomínaným témam publikoval niekoľko knižných titulov ako aj početné vedecké a popularizačné články. K jeho najvýznamnejším publikačným výstupom patria Sarajevský atentát. Následnícky pár a Slovensko (2014), Zápisky legionára – Jozef Honza-Dubnický (2014), Slováci v československých légiách (2018), Splnený sen. M. R. Štefánik a vznik Československa (2018), M. R. Štefánik očami detí a pre deti (2018), Vlastenci a hrdinovia. Slováci v prvom odboji (2021) a v spoluautorstve vydaný knižný titul Život národa je večný/Sto rokov od Trianonu 1920 – 2020 (2020).
Posledný spomínaný knižný titul vyšiel s podporou Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a Fondu Blanky, Martina a Michaly Hrnkovcov, ktorí tragicky zahynuli pri leteckom nešťastí. Autori za publikáciu získali Medzinárodnú Cenu Egona Erwina Kischa za diela literatúry faktu vydané v roku 2020, ktorá bola autorom odovzdaná 30. septembra 2021 na Zámku Letohrad.
Ferdinand Vrábel je otcom spoločensko-športového podujatia Cykloprejazd Košariská – Hodonín, ktoré spája rodiská dvoch významných osobností, spolupracovníkov a zakladateľov Československej republiky, Tomáša Garrigue Masaryka a Milana Rastislava Štefánika. Iniciatíva realizovať cykloprejazd vznikla v roku 2012 po dobudovaní cyklotrasy Košariská - Brezová pod Bradlom medzi nadšencami z Nadácie M. R. Štefánika v Bratislave, Československej obce legionárskej v Prahe/Českom Brode a Spoločnosti M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom. Pravidelne sa tiež zúčastňoval Legionárskeho maršu na Tešínsko. Ako historik zdôrazňoval, že česko-slovenská vzájomnosť nevznikla v roku 1918 a v roku 1992 nezanikla. Vždy bola, je a aj bude.
Ferdinand Vrábel pôsobil ako člen správnej rady Nadácie M. R. Štefánika so sídlom v Bratislave. Bol mimoriadne aktívnym členom a intenzívne spolupracoval najmä so správcom Nadácie Ing. Pavlom Šestákom, o čom svedčí aj ich mailová komunikácia z júla 2021: „Milý Pavel, ja viem asi najlepšie z Nadácie, koľko veľa práce máš, aj s tými akciami ktoré ja vymýšľam, ale Ty ich musíš doťahovať, zabezpečovať financie a aj vydokladovať.”
Feďo miloval Čechy. Jeho mladé roky sú spojené nielen so štúdiom v Prahe, ale ako vojak základnej vojenskej služby ich trávil i v Bechyni a v Tábore. Južné Čechy hodnotil ako úžasnú krajinu nielen historicky, turisticky, ale aj gastronomicky. Okrem španielskych vtáčikov bola jeho obľúbenou špecialitou, ako sám hovoril „lahôdkou“, ktorú vedel i pripraviť „Kapr a la Vok“: „Čaro je v tom, že kapor je prešpikovaný údenou slaninou a opekaný na čili papričkách. So zemiakmi je to labužo.“
S pôžitkom opakovane sledoval francúzsku komédiu Svätý rok (1976) so J. Gabinom, francúzsku komédiu Návštevníci (1993) či veselohru Dáždnik sv. Petra (1958).
Feďo sa nikdy neviazal na hmotné statky a vyznačoval sa skromnosťou. Bol však silnou a kultivovanou osobnosťou s vierou vo vlastné sily a schopnosti. Vedel byť dôrazný a rázny, vytrvalý a vždy zásadový. Svoje záľuby vystihol s humorom jemu vlastným, keď o sebe povedal: „Som fanatický hubár. Hríby sú u mňa hneď na druhom mieste po dejinách, cyklotúrach a legionároch.“
V novembri 2023 sa ohlásili vážne zdravotné problémy, ktoré ho natrvalo pripútali na lôžko a znemožnili mu pokračovať v práci, ktorú tak veľmi miloval. Znášal ich trpezlivo, s pokojom a nikdy si nesťažoval.
PhDr. Ferdinand Vrábel zomrel po dlhej a ťažkej chorobe 8. marca 2026. Odišiel v spánku v krásnu slnečnú nedeľu o 11.58 hodine vo veku 77 rokov. Posledná rozlúčka sa konala v bratislavskom krematóriu v piatok 13. marca 2026 o 12.30 hodine za prítomnosti najbližších priateľov, zástupcov Nadácie M. R. Štefánika v Bratislave a Československej obce legionárskej.
Drahý Feďo, s láskou spomíname.
Katarína Beňová
