Pamätník Milana Rastislava Štefánika v Bratislave

V roku 1919 Milan Hodža v novinách navrhol: „Postavme Štefánikovi pomník v  Bratislave, jednému z tvorcov Československej republiky“. Neskôr, v roku 1928 sa Hodža už ako minister školstva,sa k návrhu vrátil. Pomník M. R. Štefánika mal byť aj smybolom Slovenska a československých légií a mal byť postavený na mieste, kde do roku 1921 stála jazdecká socha Márie Terézie. Národná rada vymenovala realizačný výbor,  ktorý vypísal anonymnú súťaž, ale prota v prvom kole cenu neudelila. Jury rozhodla o vypísaní druhej, užšej súťaže, v  ktorej komisia uznala za najlepší návrh „Košariská A“  kolektívu autorov  sochár B. Kafka,  maliar J. Jareš a architekt V. Šebor.

Bohumil Kafka, autor sochy M. R.Štefánika

Autorom sochy M. R. Štefánika je český sochár Bohumil Kafka (1878 – 1942) profesor na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Kafka bol žiakom  J. V. Myslbeka s ktorým sa podieľal na vytvorení súsošia sv. Václava pred Národným múzeom  a spolupracoval aj so S. Suchardom na pamätníku Františka Palackého. Kafka je autorom monumentálnej jazdeckej sochy Jana Žižku na Vítkove v Prahe.

Kafka o pár rokov starší ako Štefánik prišiel do Paríža v roku 1905,  stretával sa so Štefánikom a mal možnosť poznať nielen jeho  povahu a záujmy, vzťah k umeniu, vede a politike, ale aj jeho fyziognómiu. V rokoch 1928 Kafka vytvoril sochu Štefánika ako letca, keďže Štefánik sa v leteckej uniforme vracal do slobodenej Československej republiky a  ako aktívny letec si vyslúžil pozornosť francúzskej generality. Letecká uniforma v tom čase bola  symbolom technického pokroku v armáde.

Kafka charakterizoval svoje dielo nasledovne: „Pojal jsem pomník gen. M. R. Štefánika tak, aby osobnost tohoto velkého syna Slovenska byla vyjádřena v plném jeho hrdinském, národním a státním významu. Vytvořil  jsem Štefánika jako generála ve chvíli odletu s poselstvím svobody svému lidu do domoviny“.

Pravá noha Štefánikovej sochy vysunutá dopredu naznačuje aktivitu postavy, ktorá kráča za určeným cieľom. Zvitok listiny, ktorú drží v ľavej ruke možno považovať za symbol dobrej správy ktorú prináša.

Za Štefánikom sa týči mohutný pylón so symblom československých légií, ktorých zakladateľom bol práve M. R. Štefánik. Na vrchu pylónu je umiestnená socha leva, ktorý nie je heraldický lev z českého znaku, ale je prastarý symbol sily a dôstojnosti, zdôrazňujúci moc, sebavedomie a silu na vzostupe. Lev chráni štátny znak, symbol zvrchovanosti národa a štátu. Je to symbolické vyjadrenie významu légií pre vznik československého štátu.

Predým ako B. Kafka vytvoril sochu vysokú 760 cm, zhotovil  jej tretinový model.  Z tohto modelu boli odliate  dve bronzové plastiky – jedna je umiestnená v Prahe na Petříně pred Štefánikovou hvezdárňou, odhalili ju v roku 1994 pri príležitosti 50. výročia Slovenského národného povstania.

Druhá plastika mala dramatickejší osud. B. Kafka túto sochu predstavil v Paríži  v Musée du Luxembourg v roku 1933,  kde plastika reprezentzovala súčasné umenie Čs. republiky. Štefánikov priateľ Anatole de Monzie spolu pani de Jouvenel sa pričinili o to, že francúzska vláda  sochu odkúpila. Socha bola umiestnená v parížskych Tuileries pri pavilóne Jeu de Paume, ale keď sa schyľovalo k druhej svetovej vojne sochu uložili v depozite. Po skončení vojny v roku 1955 správa mestečka Paulhan (department Hérault) vo Francúzsku požiadala vládu v Paríži, aby im miesto sochy vojaka ktorú nemecká armáda zničila, poskytla inú sochu. Vláda tejto žiadosti vyhovela a na podstavec v Paulhan sa dostala socha „neznámeho letca“. Socha upútala pozornosť  Johna  Harrisa dopisovateľa londýnskeho časopisu  Times  a v týchto novinách v roku 1984  uverejnil fotografiu so žiadosťou o pomoc pri identifikácii „neznámeho“ letca. Príslušníci Československej obce legionárskej v Londýne sochu identifikovali  a oficiálne odhalenie sochy M. R. Štefánika v Paulhan sa konalo 14.10.1989.

Osudy pamätníka v časoch totality

S výstavbou pamätníka sa začalo v roku 1937 a mal byť dokončený  k 20. výročiu vzniku Československej republiky. Podľa pôvodného projektu mal lev hľadieť k štátnym hraniciam, ale pod tlakom politických udalostí, keď Rakúsko už bolo súčasťou Nemeckej ríše sochu leva otočili o 90° a lev sa už nepozeral na Petržalku, ale v smere toku Dunaja. Napriek všetkým námietkam a pripomienkam bol pomník dostavaný. Našli sa ľudia, ktorí pomník znevažovali a žiadali jeho úpravy, ba až odstránenie. Niektorí navrhovali, aby pylón ostal, ale leva mal nahradiť dvojitý kríž alebo orol. Nakoniec rozhodla vláda Slovenskej republiky pod vedením Vojtecha Tuku o odstránení piliera aj leva.V júni 1940 vláda Slovenskej republiky rozhodla o odstránení leva z pylóna za Štefánikom.

Pamätník M. R. Štefánika v Bratislave pred Redutou v roku 1938

V roku  1988  pri 70. Výročí vzniku Československej republiky  bola socha po zreštaurovaní použitá pri výstavbe Pomníka československej štátnosti, ktorý bol umiestnený pred Slovenským národným múzeom na Vajanského nábreží.

Pomník Štefánika bez leva pretrval do roku 1954. Štefánikova socha provokovala komunistických vládcov pretože Štefánikove výroky  o ideách komunizmu, ktoré vyriekol v čase ruskej revolúcie dehonestovali veľké ciele strany. V marci 1954 sa pokúsili strhnúť Štefánikovu sochu nákladnými autami, ale výsledkom bola ibaodtrhnutá hlava, preto 31. 3. 1954 ženisti sochu odstrelili.  Sochár Vincent Makovský v tom čase pracoval na štátnej objednávke dvoch sôch Jána Amosa  Komenského a podľa A. Trizuljaka   sochy umiestnené v holandskom Naardene a v Uherskom Hradišti vyhotovili z bronzu bratislavskej Štefánikovej sochy.

Hľadanie miesta pre znovupostavenie pomníka M. R. Štefánikovi

Keď v roku 1992 vznikla Nadácia M. R. Štefánika za jeden zo svojich cieľov si vytýčila znovupostavenie pomníka  Štefánika v Bratislave, ktorý predchádzajúce totalitné systémy zničili.  Z hľadiska morálneho tento akt mal dokumentovať, že myšlienky demokracie a pravdy sú silnejšie ako totalita a zdôrazniť tiež skutočnosť, že Štefánika  z dejín Slovenska ani Európy nemožno vymazať. Pamätník ako celok, socha M. R. Štefánika spolu so sochou leva, bol tiež symbolom vzniku našej slovenskej štátnosti, ku ktorej sa náš národ hlásil a bude hlásiť.

Postavenie pamätníka na pôvodnom mieste, na námestí pred Redutou bolo komplikované  tým, že na tomto mieste stojí od roku  1972  pomník Ľudovíta  Štúra.

Ako druhé miesto pre pamätník bolo navrhované Hodžovo námestie, priestor pred prezidentským palácom; tento priestor sa ukázal ako primalý a prehustený pre takýto pamätník.

V treťom variante sa navrhovalo pamätník umiestniť na Námestie slobody, pred budovu vlády Slovenskej republiky. Proti tomuto návrhu boli námietky etického rázu – priestor bol devastovaný sochou K. Gottwalda a  Štefánik by sa tak stal „dedičom“ po vodcovi komunistov.

Vedenie Nadácie M. R. Štefánika hľadalo priestor na umiestnenie Štefánikovej sochy a narážalo najmä na politický nezáujem. Boli aj takí, ktorí si predstavovali, že v Bratislave by sa mal postaviť iný, nový pomník, ktorý by Štefánika zobrazil ako slovenského vlastenca a mal by ho vytvoriť sochár orientovaný národne.  Diskutovalo sa o tom, že Štefánik by mal byť zobrazený ako politik a diplomat a nie ako francúzsky generál, ale v zásade boli to len kuloárne diskusie, ktorých prvoradým cieľom bolo postavenie oddialiť na neurčito.

V roku 1996 oslovil  predseda Nadácie M. R. Štefánika prof. Ján Fuska  Ing. arch. M. Kusého, ktorý ako jeden z projektantov nového Slovenského národného divadla navrhol  umiestniť pamätník na tvoriace sa námestie pred  budovu SND. Svoj návrh zdôvodnil nasledujúcou úvahou: Pamätník by stál približne na rovnakom mieste ako pôvodný, teda na nábreží Dunaja len niekoľko sto metrov nižšie v smere toku Dunaja. Námestie svojou rozlohou i polohou by bolo vhodnejšie ako miesto pred Redutou. Je to miesto politicky i morálne dosiaľ intaktné  a vhodné pre takúto významnú štátnickú osobnosť, ktorá by tak spájala aj mesto Bratislavu nachádzajúce sa na obidvoch brehoch Dunaja. Naviac tam vyrastá nové spoločenské, kultúrne i obchodné centrum a pamätník by sa stal dominantou v tomto rozvíjajúcom sa priestore, ktorý by po každej stránke obohatil. Aj keď sa zdal tento návrh v tom čase veľmi vzdialený, ukázalo sa, že bol správny, ale vtedy mjebol akceptovaný.

Konečné umiestnenia pomníka.

K zásadnému obratu najmä z  hľadiska spoločenských záujmov došlo v roku 2003, keď prišiel s podnetom Štefan Holčík, námestník pre kultúru primátora Bratislavy. Vo svojom návrhu vychádzal z úvah arch. M. Kusého z roku 1996. Poslanci Mestského zastupiteľstva schválili zámer znovupostavenia pomníka generálovi M. R. Štefánikovi v priestore vznikajúceho námestia na nábreží Dunaja pred areálom Slovenského národného divadla a v tomto zmysle prijali uznesenie č. 252/2003.

Nadácia M. R. Štefánika získala pre realizáciu navrhovaného diela  Ing. Ivana Šestáka, prezidenta DDM Group a.s., spoločnosti, ktorá v tom čase v blízkom priestore realizovala stavbu nového mosta Apollo. Postoj I. Šestáka významne ovplyvnil aktivity spojené s výstavbou pamätníka. Miesto určené na položenie základného kameňa sa nachádzalo v tom čase na stavenisku mosta Appollo v areáli firmy Doprastav a.s. Vedenie firmy upravilo priestor, kde mal byť položený základný kameň, postavilo slávnostnú tribúnu a zaobstaralo aj základný kameň s mramorovou doskou s potrebnými údajmi.

Položenie základného kameňa

Slávnosť položenia základného kameňa otvoril 4. mája 2004 námestník primátora  pre kultúru Štefan Holčík, potom sa k zhromaždeným prihovorili prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster, veľvyslanec Francúzska George Faure, veľvyslanec Českej republiky Rudolf Slánsky, Ivan Šesták za vedenie firmy Doprastav a Ján Fuska, predseda Nadácie M. R. Štefánika, ktorá iniciovala projekt znovupostavenia pamätníka a zásadne ovplyvnila znovupostavenie pomníka v Bratislave.  Na slávnostnom akte bola prečítaná Zakladacia listina, ktorú vypracoval Ján Fuska.

Zakladacia listina pamätníka M. R. Štefánika v Bratislave

Nadácia M. R. Štefánika po tomto uznaní rozbehla aktivity na znovupostavení sochy.  Hlavnými organizátormi sa stali  Štefan Holčík, Ján Fuska, Ivan Šesták Pavol Kopačka a Pavel Šesták, ktorý bol menovaný do funkcie správcu Nadácie a do realizácie sa aktívne zapojil aj Ján Bahna z Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave.

Vedenie Doprastavu a.s.,  prevzalo záväzky spojené s prípravou sochy a aj s  výstavbou celého pamätníka, významne sa podieľalo  na  projekčných prácach, pomáhalo pri  organizácii a materiálno technickom zabezpečení projektu. Finančnú a spoločenskú stránku prevzalo vedenie Nadácie M. R. Štefánika a magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý  okrem miesta pre pamätník prisľúbil aj finančný príspevok na sochu M. R. Štefánika v celkovej výške 6 miliónov Sk.

Od malého modelu po veľkú sochu

Za základ pre vytvorenie veľkej, 740 cm vysokej sochy Štefánika  mal sa  použiť tretinový model pôvodnej sochy nachádzajúci sa v Prahe na Petříne. Ako majiteľ autorských práv po Bohumilovi Kafkovi sa prezentoval pán Jiří Bureš  z Prahy, ktorý súhlasil so znovupostavením Štefánikovho pamätníka v Bratislave podľa pôvodnej verzie. V dohode bolo uvedené, že ak  bude súsošie obnovené v pôvodnej forme nebude Nadácia M. R. Štefánika platiť kompenzácie v zmysle zákona o autorských právach.

Po tejto dohode riaditeľ  Národnej Galérie ČR  aj  riaditeľ hvezdárne na Petříne dali súhlas s vyhotovením silikónovej formy sochy, ktorú urobil  Tomáš Vejdovský, reštaurátor NG ČR. Silikónová forma  sa previezla do Bratislavy, kde z nej  reštaurátori z Vysokej školy výtvarných umení  (vedúci doc.  Kubo) pod vedením sochára a reštaurátora Jana Jandu vyhotovila sadrový odliatok. Koncom  roka  2005 sadrová socha vysoká 248 cm bola hotová.

Hlinená kópia originálu sochy

Sadrová socha slúžila na vytvorenie hlinenej, 740 cm vysokej hlinenej  sochy. Halu vhodnú pre takúto vysokú sochu zabezpečilo  vedenie Doprastavu a.s., ktoré vyčlenilo časť svojej opravárenskej haly v Bratislave - Rači  a  prispôsobilo ho na plánované práce.  Po šesťmesačnej  namáhavej práci sochárov – reštaurátorov  G. a J. Jandu a študentov VŠVU bola hlinená socha začiatkom mája 2006 dokončená.

V ďalšej etape bolo potrebné vyhotoviť najprv negatív sochy. Detailný postup jeho prípravy navrhol  akademický sochár p. Valach, bola stanovená cena a termín odovzdania  sadrovej formy  negatívu na koniec septembra roku 2006.

Vyhotovenie bronzového odliatku sochy M. R. Štefánika

Keďže náklady spojené s prípravou bronzového odliatku  predstavovali niekoľko miliónov Sk vypísala Nadácia M. R. Štefánika  verejnú súťaž v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Do súťaže prišla jediná kompletná ponuka firmy DSB EURO Blansko, ktorá spĺňala všetky požiadavky v súťažných podmienkach.

Dozor nad odlievaním bol zverený sochárom - reštaurátorom Gothardovi  a Janovi Jandovi. Podľa zmluvy mala byť bronzová socha hotová v októbri 2007, ale  prakticky bola hotová už koncom augusta a bola pripravená na patinovanie. V priestoroch DSB EURO Blansko simulujúcich mesteské ovzdušie bola socha ponechaná až do januára 2008.

Prevoz sochy do Bratislavy

Hotovú sochu M. R. Štefánika 15. 11. 2007prevzali zástupcovia Nadácie M. R. Štefánika (Ján Fuska, Pavel Šesták, Ivan Šesták, Štefan Holčík, Gothard a Jan Janda) od zhotoviteľa ktorého zastupovali Milan Hlaváč, Jiři Kaleta, Antonín Paděra.

Predseda Nadácie poďakoval všetkým, ktorí sa na diele zúčastnili a medzi iným povedal: „Na jednej strane vyhotovenie sochy  chápeme ako naplnenie tvorivého cieľa, ideí ľudí, ktorí urobili všetko, aby sa socha – symbol demokracie a pravdy vrátila do vedomia národa. Na druhej strane možno považovať hotové dielo  aj za určitý prejav spolupatričnosti slovenského a českého národa, ktorá spája storočia tieto dva národy“. Vyslovil želanie, aby sa zástupcovia Nadácie M. R. Štefánika i DSB EURO Blansko stretli v Bratislave pri odovzdávaní sochy verejnosti. Prihovorili sa tiež  Ivan Šesták za obstarávateľov a Milan Hlaváč ako majiteľ a generálny riaditeľ zhotoviteľa sochy. Obaja vysoko ocenili spoluprácu a jej výsledky, ktoré predstavuje hotové dielo. Bronzová socha M. R. Štefánika je jednou z najväčších sôch v Európe a najväčší umelecký odliatok, ktorý v DSB EURO vytvorili.

Socha sa  prevážala z Blanska do Bratislavy 21.01.2008, prevoz zabezpečil Doprastav a.s., Bratislava, ktorý využil svoje bohaté skúsenosti s prevozom nadrozmerných nákladov.

Na hranicu  so Slovenskou republikou kolóna vozidiel dorazila okolo poludnia a v  priestore colnice v Brodskom  sa na niekoľko hodín zastavila. Vedúci pracovníci  colnice na čele s M. Čermákom a M. Sládekom pripravili slávnostné privítanie sochy a pripravili aj vnútorné priestory colnice, kde sa sprievodná skupina z Moravy – Českej republiky rozlúčila so sochou a  predstavitelia Slovenska sochu symbolicky privítali na Slovensku.

Z Českej republiky  bola socha vyprevádzaná  dôstojne, na strane Slovenska  bolo privítanie skromnejšie. Socha prišla nenápadne, skromne a oficiálne miesta jej venovali málo pozornosti. Zdá sa, ako by význam osobnosti generála Štefánika  pre vznik národnej samostatnosti, slovenská spoločnosť ešte nepochopila.

Socha leva jej osud a návrat

Obnoviť sochu leva zo zvyškov pôvodnej sochy, ktoré sa zachovali sa podujal akademický sochár profesor Jozef Porubovič z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Levovi chýbalo do pôvodnej majestátnosti mnoho - chrbát, časť hrivy, chvost, pravá zadná noha, predné dolné tesáky a celý podstavec. Profesor J. Porubovič spolu s inžinierom arch. Ivanom Salayom, autorom Pomníka československej štátnosti vytvorili dôstojný pamätník, ktorý bol postavený pred budovou Slovenského národného múzea a 24. októbra 1988 bol odovzdaný verejnosti.

Socha leva ako súčasť Pomníka československej Štátnosti pred budovou Slovenského národného múzea

Nadácia k 28. októbru 2008,  90. výročiu vzniku Československej republiky vydala informačný bulletin, v ktorom účastníkom zhromaždenia  „pri levovi“ oznámila, že  socha bude v roku 2009 premiestnená k znovupostavenému pamätníku M. R. Štefánika na tvoriace sa námestie pri Dunaji. Pomník československej štátnosti včítane pamätnej tabule pred Slovenským národným múzeom na Vajanského nábreží ostane zachovaný a v neskorších rokoch bude dotvorený.

Podľa uznesenia č. 252/2003 Nadácia M. R. Štefánika mala znovupostaviť Štefánikov pomník v pôvodnej zostave, teda spoločne sochu Štefánika i sochu leva. Po komplikovaných a dlhotrvajúcich jednaniach a predložení dokladov Pamiatkový úrad dal dňa 14.01.2009 súhlas k trvalému premiestneniu sochy leva z Pomníka československej štátnosti na nové miesto k soche M. R. Štefánika.

Na základe tohto rozhodnutia sochu leva demontovali špecialisti  Doprastavu 23. februára 2009, uložili v depozite v Senci a 22. apríla 2009 previezli  do Bratislavy a umiestnili na nový  pylón Pamätníka M. R. Štefánika.

Umiestnenie Pamätníka M. R. Štefánika

V súvislosti so znovupostavením pamätníka M. R. Štefánika  Bratislave informoval predseda Nadácie M. R. Štefánika o tomto zámere aj vtedajšieho premiéra vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu  viac krát a v júni 2005 premiér M. Dzurinda prisľúbil uvoľniť  z finančnej rezervy  500 tis. Sk a táto suma bola  v decembri 2005 prevedená na konto Nadácie. Premiér vymenoval aj osobitného zmocnenca, ktorý mal zorganizovať a zvolať odborníkov z ministerstiev, kultúrnych a iných  organizácií, aby sa problém riešil komplexne.

Prvé spoločné stretnutie sa uskutočnilo na Úrade vlády SR v októbri 2005 v  prítomnosti zástupcov Ministerstva kultúry SR a hlavného mesta SR Bratislavy, predsedu Nadácie M. R.  Štefánika, predsedu predstavenstva Doprastavu a.s., firmy ReSpect s r.o. zastupujúcej firmu   Ballymore a.s.,  a zástupca Úradu vlády SR.

Na stretnutí v novembri 2005 zástupca firmy ReSpect a Ballymore oznámil, že firma súhlasí s umiestnením pamätníka v rámci projektu Eurovea na uvedenom mieste, vybuduje potrebné základy a zaistí aj statické výpočty pre pamätník. Zástupca Ministerstva kultúry SR  uviedol, že  na sochu M. R. Štefánika prispejú 1/3 nákladov. Predstaviteľ Doprastavu prisľúbil finančnú a materiálnu pomoc a spracovať plán celkových nákladov spojených s výstavbou pamätníka (cca 23 miliónov Sk). Ministeresto kultúry SR podľa prísľubu v júni 2006 predisponovalo na účet Nadácie 2 milióny Sk. Tento finančný príspevok umožnil  Nadácii pokračovať na tvorbe sochy M. R. Štefánika.

Podpredseda vlády SR D. Čaplovič  v januári 2007 pozval na stretnutie predsedu Nadácie J. Fusku a riaditeľa firmy Doprastav I. Šestáka,ktorí ho informovali o prácach, ktoré sa už na pamätníku realizovali a o plánoch na nasledujúce roky. Podpredseda vlády SR súhlasil s  predloženým projektom aj s časovým rozvrhom pre odovzdanie pamätníka verejnosti  4. mája 2009 t. j. v deň 90. výročia tragickej smrti Štefánikovej a o zámeroch informovať premiera Roberta Fica.

Podpredseda vlády v liste z  14. 2. 2007 oznámil: „Vláda Slovenskej republiky víta a podporuje iniciatívu Nadácie M. R. Štefánika i ďalších inštitúcií, ktorá si kladie za cieľ, aby 4. mája 2009 bol v priestore pred novostavbou Slovenského národného divadla v Bratislave znovupostavený pamätník tejto významnej osobnosti novodobých slovenských dejín...“ Realizácia projektu dostala nový impulz i oficiálnu podporu.

Na stretnutí na Úrade vlády SR v máji 2007 sa zúčastnil aj primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, ktorý prisľúbil finančnú čiastku 6 milónov Sk, ktoré mesto vo svojom rozpočte vyčlenilo. Vo svojej diskusii však uviedol, že vedeniu mesta nevyhovuje umiestnenie pamätníka pred novým SND. Na ďalšom stretnutí sa hlavná aktivita vďaka  zástupcom magistrátu už  niesla v znamení „hľadania iného miesta pre pamätník“. Magistrát predložil do diskusie návrh na  iné miesta pre umiestnenie pamätníka. Všetky tri navrhované miesta boli v rámci výstavby štvrte Pribinova, ktorú zabezpečovala spoločnosť Ballymore – Eurovea a.s.

Po viacerých ďalších prieťahoch a obštrukciách konečne Nadácia dostala oznámenie,

v ktorom primátor uvádza, že „hlavné mesto, ako vlastník a prenajímateľ pozemkov... súhlasí s podnájmom častí týchto pozemkov pre účel umiestnenia pamätníka  M. R. Štefánika. Potom sa už jednania presunuli na inú úroveň a v konečnom dôsledku boli uzavreté potrebné zmluvy, ktoré umožnili vydanie stavebného povolenia a výstavbu samotného pamätníka. Získanie súhlasného stanoviska  od primátora mesta sa zbytočne predĺžilo na  takmer dva roky.

Majiteľ firmy Eurovea a.s. realizáciu pamätníka podporil a súčasne ocenil zakomponovanie „starého umeleckého diela pamätníka“ do novej architektúry. Námestie i celý komplex Eurovea tým získal  predovšetkým na kultúrnej hodnote, ale iste pozitívne  ovplyvnil aj trhovú hodnotu objektov. Došlo k defintívnej dohode  po stránke architektonickej i ekonomickej. Vedenie Eurovea a.s. pochopilo zámer výstavby, kultúrnu aj historickú hodnotu pamätníka a prisľúbilo, že urobí všetko preto, aby bol pamätník ku dňu  4. mája 2009 dokončený. Podľa tejto zmluvy investorom sa stala Nadácia M. R. Štefánika, realizátorom stavby Eurovea a.s. a zhotoviteľom Doprastav a.s.

Úrad vlády SR vytvoril  komisiu, ktorá preverila  a odsúhlasila  žiadosť Nadácie  na „Znovupostavenie pamätníka Milana Rastislava Štefánika“ o príspevok vo výške 8 miliónov Sk.  Dotácia z rezervy  bola na účet Nadácie prevedená 17.09.2008.

Architektúra pamätníka

Menší pylon pod sochou M. R. Štefánika vo výške 3,5 m je  zhotovený z monolytického železobetónu. Pylon pod sochou leva je zakotvený do základovej dosky a jeho monolytická časť je vysoká 21,6 m. Vo vnútri  pylónu, na ktorom bola umiestnená socha Štefánika bola umiestnená medená schránka do ktorej bola vložena Zakladajúca listina pamätníka M. R. Štefánika,  Zakladajúca listina Nadácie M. R. Štefánika, zoznam členov Nadácie, zoznam členov správnej rady Nadácie,  pamätná medaila M. R. Štefánika a L. Weissovej, mince z roku 2009 a dokumentácia o stavbe pamätníka v elektronickej forme na troch rozličných nosičoch. Pod schránkou sa nachádza ako artefakt travertínový blok z podstavy pôvodného pamätníka z roku 1938.

Pamätník M.R. Štefánika v Bratislave

Na pylónoch sú umiestnené tri bronzové tabule. Na prednej strane pylónu, ktorý nesie sochu Štefánika je uvedené:

GEN. DR. MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK

PODPREDSEDA NÁRODNEJ RADY

ČESKO-SLOVENSKEJ

A PRVÝ MINISTER VOJNY ČSR

Zo zadnej strany tohoto istého pylóna je umiestnená druhá bronzová tabuľa:

PAMÄTNÍK MILANA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA

ZNOVU POSTAVENÝ PŘI PRÍLEŽITOSTI

90. VÝROČIA TRAGICKEJ SMRTI M. R. ŠTEFÁNIKA

AKO KÓPIA PÔVODNÉHO DIELA AKADEMICKÉHO

SOCHÁRA

PROF. BOHUMILA KAFKU Z ROKU 1938

DŇA 4. MÁJA 2009

GENERÁLNY INVESTOR:

NADÁCIA MILANA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA

REALIZÁCIU PAMÄTNÍKA PODPORILI:

VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

HLAVNÉ MESTO SR BRATISLAVA

MINISTERSTVO KULTÚRY SR

MINISTERSTVO OBRANY SR

BALLYMORE EUROVEA, A.S. BRATISLAVA

DOPRASTAV, A.S. BRATISLAVA

NADÁCIA ŽELEZIARNE PODBREZOVÁ

METROSTAV A.S. PRAHA

DSB EURO S.R.O. BLANSKO

Tretia bronzová tabuľa, ktorá na pôvodnom pamätníku nebola, je umiestnená na pylóne s levom smerom  od  Slovenského národného divadla a je  kópiou faksimile textu Pittsburgskej dohody z roku 1918 s podpismi jej signatárov. Autorom všetkých tabúľ je sochár G. Janda.

Odovzdanie pamätníka

V čase, keď ešte prebiehali na výstavbe pamätníka stavebné práce, neúmerne vzrastala aktivita jednotlivcov i organizácií  zameraná na zdiskreditovanie celého diela. Konalo sa tak najprv pod zámienkou „Za krajšiu Bratislavu“, ale v skutočnosti sa jednalo o kampaň proti osobnosti M. R. Štefánika. Signatári vzniesli námietky proti stvárneniu Štefánika ako letca a najmä proti autorovi sochy. Napádaná bola i socha leva, ktorý podľa odporcov reprezentoval symbol „čechoslovakizmu“. Nenávisť ešte zvyšovala skutočnosť, že sa uvádzala  úzka súvislosť medzi légiami, levom a  Štefánikom. Organizovali sa  petície, aby sa Štefánikova socha z Bratislavy odsťahovala na perifériu (Ivanka pri Dunaji, Bradlo pri Brezovej) a socha leva zasa do múzea B. Kafku. Napriek intenzívnej demagógii plán výstavby pamätníka pokračoval podľa plánu.

Podľa pôvodného plánu mala byť nová mestská štvrť EUROVEA dostavaná už začiatkom roka 2009 a termín odhalenie pamätníka bol v súlade s týmto plánom. Keďže došlo k  posunutiu termínu ukončenia výstavby, spoločnosť Ballymore upozornila na tento stav. Presun odhalenia pamätníka z roku 2009 na 2010 bol pre Nadáciu neprijateľný, spoločnosť Ballymore predostreté dôvody akceptovala a majiteľ spoločnosti pán Sean Mulryan doporučil maximálne prispôsobiť vzájomnú kooperáciu firiem, ktoré sa na stavbe zúčastňovali.

3. mája 2009, v predvečer odhalenia pamätníka, pripravila Nadácia M. R. Štefánika v spolupráci s Bratislavským evanjelickým a. v. zborom a agentúrou AP projekt (riaditeľ Ján Juráš)  slávnostné stretnutie vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici venované životu a dielu Štefánika. Vedenie Nadácie udelilo pri tejto príležitosti pamätnú medailu M. R. Štefánika a L. Weissovej  tým, ktorí sa mimoriadne zaslúžili o znovupostavenie pamätníka a šírenie myšlienkového odkazu Štefánika. Ocenení boli Jan Galuška veľvyslanec ČR, Ivan Šesták, Pavel Šesták, Štefan Holčík a Dušan. S. Jurkovič in memoriam. Podpredseda vlády Dušan Čaplovič si prevzal medailu v úrade.

Slávnostné odhalenie pamätníka M. R. Štefánika

Odhalenia pamätníka 4. mája 2009 sa zúčastnil predseda vlády SR pán Robert Fico a členovia jeho kabinetu.  Po prelete lietadiel  ozbrojených síl, slovenskej hymne a piesni  „Najkrajší kút v celom svete...“ ktorú zaspieval  sólista SND J. Babjaka prehovoril predseda vlády a Pamätník M.R. Štefánika  odhalil. Potom nasledovali príhovory Jean – Marie Bockela,  štátneho  tajomníka Ministerstva obrany Francúzskej republiky,  Františeka Padělka, zástupca ministra obrany Českej republiky, Andreja Ďurkovského, primátora Bratislavy a nakoniec Jána Fusku, predsedu Nadácie M. R. Štefánika, ktorému už ostalo poďakovať všetkým za pomoc. Na zverejnenie histórie vzniku pamätníka a námahu vynaloženú s realizáciou pamätníka organizátori nenašli priestor.

Predseda Vlády SR Robert Fico odhaľuje pamätník

Treba oceniť gesto pána premiéra, ktorý na rozdiel od prezidenta SR a predsedu Národnej rady SR, si osobnosť Štefánika skutočne ocenil už aj tým, že napriek všetkým intrigám, ktoré boli a sú proti Štefánikovi namierené svoj postoj nezmenil. Treba  oceniť angažovanosť a  pomoc podpredsedu vlády SR D. Čaploviča, ktorý sa o znovupostaveniu pamätníka osobne pričinil.

Poznámka: Detailná história znovupostavenia pamätníka je opísaná v knihe:

Ján Fuska a kolektív, Pamätník Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Vznik a znovupostavenie. Vydavateľstvo Elán, Bratislava 2010.  ISBN 978-80-85331-61-5.


Joomla developer